Čo mi dali štyri roky blogovania a čo som sa naučil

Milujem ten pocit, keď si môžem sadnúť k laptopu a písať článok pre vás. Ešte viac milujem ten pocit, keď na moje články dostávam pozitívne ohlasy, povzbudivé komentáre alebo maily od priateľov, ktorí mi píšu, aby som v blogovaní pokračoval. Preto som sa rozhodol, že vám dovolím nahliadnuť do mojej hlavy a podeliť sa s vami o moje úspechy, a aj pády pri blogovaní.

Ako to celé začalo

Za posledných desať rokov som pokusov o blogovanie mal viac. Už na strednej škole som začal písať o webových štandardoch, neskôr na výške o viere a vzťahu k Bohu. Tieto moje pokusy boli vždy len následkom môjho krátkodobého nadšenia pre šírenie svojich myšlienok na internete, ale nemal som víziu, a ani predstavu, čo by som chcel vďaka blogovaniu dosiahnuť.

Až v roku 2013, po tom, čo som dlhé roky sledoval úspešné blogy iných, som sa odhodlal k tomu, že sa blogovaniu začnem venovať serióznejšie. Mal som jasnú víziu čo chcem dosiahnuť a hľadal som cesty ako na to.

Zrod webu Doučovanie.info a moje prvé úspechy v blogovaní

Mojím prvým skutočne serióznym blogom sa stalo Doučovanie.info. Na tomto webe som začal pracovať už v januári 2013. Nemal som veľa peňazí na rozbeh projektu, ale zato som mal veľa nápadov, inšpirácie, motivácie a najmä času na realizáciu môjho zámeru.

Nechcel som, aby to bol ďalší web, kde budú len inzeráty doučovateľov alebo iba články o vzdelávaní alebo iba ťaháky, pre pohodlných žiakov, a preto som všetky tieto koncepty dal dokopy a vytvoril web, kde pod jednou „strechou“ nájdete profily doučovateľov, články o vzdelávaní, ale aj užitočné ťaháky.

Jedným z prvých úspechov bolo to, že sa mi po asi pol roku intenzívneho blogovania začali ozývať prví zákazníci. Ďalším úspechom bolo, že sa mi podarilo urobiť úspešné rozhovory s cestovateľmi a digitálnymi nomádmi, ktoré získali veľa ohlasov na sociálnej sieti. Vtedy si ma začali ľudia viac všímať a aj návštevnosť stránky poskočila na vyšší level.

Vďaka webu si ma našli a oslovili aj zaujímaví klienti ako MAI Insurance Brokers, kde som vyše dvoch rokov učil angličtinu a pomohol zamestancom sa prepracovať s úrovne A1 na úroveň B2.

Oslovil ma majiteľ futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, mladší, aby som mu pomohol pripraviť sa na jazykový pobyt v Los Angeles. Okrem finančnej odmeny som mal vždy dva lístky na VIP tribúnu na každý zápas v Bratislave, ktorý sa hral počas našej spolupráce. Raz mi lístky priniesol aj domov pred náš dom v Podunajských Biskupiciach. 😉

Okrem týchto ma, vďaka webu a blogu, oslovili desiatky ďalších zaujímavých klientov – podnikateľov, ale aj zamestnancov štátnej a verejnej správy. Učil som na rôznych ministerstvách a jeden čas aj na Národnej kriminálnej agentúre.

Jediné čo dnes ľutujem je, že som sa vďaka plnému diáru nemal čas venovať blogu intenzívnejšie a zarábať priamo na ňom či už pomocou reklamy alebo predajom vlastných produktov. Časom som totiž v sebe objavil vášeň pre písanie a túžbu živiť sa písaním profesionálne.

To neznamená, že by ma už učiť angličtinu nebavilo, ale mám pocit, že blogovaním a písaním by som sa vedel dostať ešte ďalej a byť ešte úspešnejší ako kedykoľvek pred tým.

Osobný blog na SME.sk

V tom istom čase, keď som rozbiehal môj blog a web Doučovanie.info som začal písať aj na spoločenské a politické témy na mojom osobnom blogu na portáli SME.sk. Venoval som sa najmä ekonomickým a sociálnym dôvodom samovrážd.

Pokúsil som sa navrhnúť nejaké východiská a riešenia, ktoré by naši mocipáni mohli zapracovať do zákonov a skvalitniť tak život našich spoluobčanov, ktorí sú tak zúfalí, že siahajú po radikálnom a nezvratnom riešení – predčasnom a dobrovoľnom odchode z tohto sveta.

Jedným z hlavných príčin takéhoto počínania je vysoká zadĺženosť obyvateľstva a devastačný dopad exekúcii na životy rodinných príslušníkov. Na Slovensku dnes beží okolo 3 000 000 exekúcii a takmer nenájdete rodinu, ktorá by nemala aspoň nepriamu skúsenosť s nimi. Mnohí to nezvládajú a zabijú sa.

Mal som tú možnosť sa ako bloger stretnúť a rozprávať sa s Jánom Figeľom (KDH), Jurajom Drobom (SaS), Ivanom Štefancom (vtedy SDKÚ), Ľudovítom Kaníkom (vtedy SDKÚ), Alojzom Hlinom (KDH) a mnohými ďalšími menej známymi poslancami a poslankyňami.

Moje stretnutia s politikmi boli dosť rozpačité. Pochopil som, že politici si žijú svoj život a nám, bežným smrteľníkom, nie veľmi rozumejú a mnohí sa nám ani nesnažia porozumieť. Nanajvýš tak pol roka pred voľbami. 😛

Tak ako mnohí iní, aj ja som to po čase vzdal a blogovaním o politike som sa prestal zaoberať. Investujem svoju energiu a čas radšej iným smerom, ktorý posunie mňa, aj druhých dopredu. Som však rád za túto skúsenosť, že nie som odkázaný iba na to, čo mi sprístupnia médiá, ale viem sa s politikmi stretnúť aj osobne a prehodiť s nimi reč o spoločenských problémoch.

Ako a prečo vznikol môj blog Kohn.sk a aké mám s ním úmysly

Keďže spoločenské témy a blogovanie na cudzej platforme s obmedzeniami na odkazovanie na moje a iné weby ma omrzelo a chcel som začať budovať svoj „osobný brand“ – Marián Kohn, bloger, založil som si doménu www.kohn.sk, nainštaloval WordPress a začal som písať.

Veľa ľudí v mojom okolí sa ma pýta: ako si nájsť prácu v dnešnej digitálnej dobe, a tak som prvý článok na tomto blogu venoval tejto téme.

Keďže rád sledujem úspešných ľudí a najmä blogerov, ďalšie články som venoval týmto témam, vďaka čomu na mňa ľudia začali prirodzene odkazovať, bez toho, aby som ich o to musel prosiť či im za to dokonca platiť peniazmi.

Článok o obsahovej stratégii pre blog mi pochválila pani profesorka Soňa Makulová, ktorá sa mnohé roky venuje internetu a rešpektovaný SEO konzultant Tibor Peták zo SEO chat-u.

Naučil som sa aj niektoré techniky linkbaitingu, a tak si ma začalo všímať stále viac ľudí, a najmä blogeri, čo najnovšie vyústilo aj v moju nomináciu do súťaže Bloger roka 2017, v kategórii „Biznis, IT a inovácie“. Ďakujem, @eMDi, za nomináciu. Ak sa Vám moje články páčia, budem vám vďačný za váš hlas a spätnú väzbu.

Uvedomujem si, že po vizuálnej stránke nie je môj blog veľmi atraktívny, a práve preto som si dal predsavzatie s tým niečo tento rok, konečne, urobiť. Ak máte teda návrhy a nápady na zlepšenie, nebojte sa ma osloviť a dohodneme sa isto aj na platenej spolupráci.

Mojou ambíciou je písať ešte viac zaujímavých a kvalitných článkov pre vás a popri mojej hlavnej práci si cez blog zarobiť aj nejaké to euro navyše.

Môžete sa tešiť na články o tom ako sa uplatniť v dnešnej dobe, ako osloviť potenciálnych zákazníkov na internete, ako sa vzdelávať na internete, ale aj mimo neho, rozhovory s úspešnými blogermi, ale aj neblogermi a v neposlednom rade aj o tom, ako žiť spokojný život, ktorý dáva zmysel a robí vás šťastnými.

Nevylučujem ani to, že ak sa mi v niektorej z týchto tém bude obzvlášť dariť, vyčlením pre ňu samostatný blog alebo projekt.

Frustruje ma, že za tie roky som sa ešte stále „nedokopal“ k blogovaniu v angličtine. Mám však nádej, že keď mi moje slovenské blogy začnú zarábať aspoň čiastočný pasívny príjem, budem si vedieť vyčleniť kapacitu aj pre túto bohumilú činnosť.

Vidím priestor najmä v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Okrem všeobecných encyklopedických webov, nenájdete na webe blog v angličtine, ktorý by ľudsky propagoval Slovensko.

Myslíte si, že Slovensko nemá čo ponúknuť cudzincom? Prečítajte si, prosím, čo o Slovensku píše americká novinárka pre Washington Post. (Neangličtinári si môžete prečítať tento článok.) Ešte stále si myslíte, že Slovensko nemá potenciál stať sa vyhľadávanou destináciou?

Nebojte sa ma osloviť!

Som otvorený vašim námetom, podnetom, konštruktívnej kritike, pomoci z vašej strany za protislužbu alebo finančnú odmenu, spolupráci formou guestbloggingu, výmeny odkazov s relevantnými webmi, ale aj ponukám na platené PR články alebo umiestnenie reklamného banneru, affiliate či inej spolupráci po vzájomnej dohode.

Dúfam, že ste pri čítaní môjho článku nezaspali a dáte mi aspoň lajk alebo sa o môj článok podelite s priateľmi na Facebooku. 😉 Napíšte mi, prosím, vaše postrehy, názory a konštruktívnu kritiku. Budem vám veľmi vďačný. Do blogovania, priatelia! 😉

4 komentáre

  1. Ahoj Marián,

    to, že si si založil blog kohn.sk vidím ako dobré rozhodnutie. Škoda, že to neprišlo už v začiatkoch tvojho blogovania. Kto vie, kde by si mohol byť dnes 🙂

    Páči sa mi tvoja úprimnosť a to, ako pracuješ s odkazmi. Myslím aj tie interné, aj linkbaiting 🙂

    V článku si si pýtal aj konštruktívnu kritiku, tak ti ju dám. Myslím, že tvoj blog zatiaľ nemá veľký úspech kvôli tomu, že nemáš jasne vyhradenú tému.

    Keď si vybavím úspešných SK blogerov (Peťo Furmaník, Janka Schweighoferová, Dušan Plichta, Andrej Mikula…), tak si každého viem zaradiť do nejakej témy. Teba nie. Ty si IT bloger / učiteľ angličtiny / motivátor / kaviarenský povaľač a veľa ďalšieho 🙂

    1. Ahoj, Roland, vitaj opäť na mojom blogu!

      Ďakujem, že sa Ti páčia moje odkazy a články. 🙂

      Áno, máš pravdu, nie som tematicky vyhranený. Áno, živí ma vyučovanie angličtiny, ale to neznamená, že nemôžem sa zaujímať a písať aj o inom, a tiež to neznamená, že musím byť lektorom AJ až po dôchodok.

      Toto je moja večná dilema: písať jeden blog o všetkom, čo ma zaujíma alebo písať samostatný blog na každú tému zvlášť? Máš riešenie pre túto moju dilemu?

      Ďakujem vopred za rozlusknutie tohto môjho rébusu. 😉

      Mayo

  2. Ahoj Mayo,

    tak píš 2 blogy!

    Na tvojom mieste: by som sa naplno venoval angličtinekukáve a tým zvyšil dopyt po tvojich službách (a tvoju hodinovku). Popritom by si mohol blogovať o tvojich skúsenostiach na kohn.sk.

    Verím, že o angličtine vieš vytvoriť kopec skvelého obsahu a ten odpromovať. Na kohn.sk potom môžeš písať vlastné case studies, ako sa ti darí s webom o angličtine.

    Články typu „Ako mi blogovanie zvýšilo hodinovku o 50%“ by som si veľmi rád prečítal, pozdieľal a odkazoval.

    Takto kvalitný obsah ti otvorí ďalšie možnosti. Potom môžeš prehodnotiť svoje priority 🙂

    Snáď som ti dal chrobáka do hlavy, ako sa hovorí (aj keď neviem, prečo sa to tak hovorí, je to dosť nechutné). 🙂

Pridaj komentár